Takkaràte e biciclette a Vieste

17 06 2013

Domenica abbiamo andato al mare che à iurn’t facèv paùr, stèv nu sòl che spakk’v i prèt che Tonìn l’avèv ditt pkkè avev vist i previsiòn sop a indernètt. E inzò ciamm mis daccòrd che avemma iè a Vièst ma però ci siamo abbiàto un pò tardi che quill Manuzzèll ha fatt tard che aveva cacà. Però uì, è megghij che ha cacato prima e nò che pò ciavemma fermà in mezzo alla strada e s’aveva mnà per la pezza aràta a fare il cacatone. Che pò vers manbrdònij stànn pur i fik d’ign e quill è capace che s ièv a mnà da ind e si pungicava il culo.
E inzò abbiamo arrivato a mambredònia che stèv tutt l’ingolonnamènd e Tonìn ha fatt: “mo se ciamma fà à fìl arruv’m a mizziùrn a vièst!” e inzò ha mis la freccia e ciamm fatt la corsia d’emergènz e ci abbiamo mangiato tutta la fila. Ognevvòt amma truà kokke pngòn che s mett a dic’ i paròl: “incivile rispetta la fila!” oppure “stu zannìr, e che tu sì megghij d l’at?” e inzò non sono sceso a menare i mafaloni pkkè stèv Samànd, che quell pò s mett a cacà u cazz che dice sempre “Luigi non devi alzare le mani“. Ma si quist ròmbn ù cazz e parlano assai, che agghia fà?
E inzò abbiamo andato penzìno a Vieste, efèss u tràffk! Stann i babbiùn che vànn a trènd all’or e t fann perd timb… li abbiamo suonati ma nind… mang a accustà nu pok p luàrs da nanz ò cazz!triathlon2
Alla fine abbiamo arrivato a Vieste e stèv la strada achiùsa… kesimmalà!! Dice che stèv na cors ki biciclètt e allappìd e nz putèv passà. E inzò m’hann fatt ngazzà, ho sceso dalla macchina e sono spostato la tranzènna p fà passà a Tonìn e Giuànn con le macchine. Pigghij e quist vèn da me tutt che vulèv fà ù grùss: “giovane! non si può passare da lì! C’è una gara di trìatlo!” E che cazz è stu trìatlo, chi cazz t pènz, che m n frecammè, io agghia iè al mare. E inzò vulèv fà brutt. A nu cert pund ciò menato un papagnone che ciò stutàto i sìnz e pò ciagghij mnt a tranzènn apprìss. Però stèvn pur l’ati gènd che s’hann mis a lucculà, mamm e cum facèvn brùtt! Stèv pur nu tedesk che s’è mis a dic’ i paròl in tedèsk, assumigghij’v a quill che cand “àinzvàipolizzài”… nz capèv nind però stèv ngazz’t… ciagghij ditt: “oh, sciumàke, stàtt calm che sinnò abbùshk pur tu e t fazz arrcurdà i fèrij!
Però Tonìn mi ha fatto salire in macchina pkkè ce n’avemma iè angòr chiamàvn i sbìrr che quill sò tutt nvamùn, e i tedèsk angòr d kiù d l’at! E inzò mendr che ce ne andavamo, a nu cert pund escono i ciclisti facciafrònd a noi che nateppòk e i shkaffàmm sòtt che si stavano venendo a inzippare da dentro a noi… uno stèv pur cadènn che mo se ne andava fuori strada… kesimmalà… Efèss e quanda paròl che ci abbiamo abbushkato. E allòr è andato Tonìn e ha ditt che nz putèv riskià pkkè se qualche pngòn s vnèv a nzippà ind à makn cia putèv pur ammaccà. E ci siamo voluto ficcare in una stradunnèll che pò abbiamo arrivato a nu post che putèmm parchiggià e siamo andato al mare allappìd. E inzò stèv tutt ù burdèll per sta cazz di gara che n’agghij capìt cum cazz èr che stèv ki fuièv ca biciclètt, chi fuièv allappìd. Tonìn ha ditt che quill prima di andare sop a biciclètt e allappìd fanno pure la gara di nuoto ind a l’aqq…
E mendr che stèmm arraggiunànn amm vist a Lilìn che facèv: “oh, vnìt quà che stann nu sakk d biciclètt da còrs che ni guard nisciùn! Ce l’amma frkà? Stànn senza catèn, abbast che trs e taa pigghij!” Kesimmalà, Lilìn è tropp mattignòn. Ciagghij ditt: “oh manuzzè, a te t sgàmn subbt subbt pkkè si vede che nn sì n’atlèt che adda fà a cors… che pò se t mitt sop à biciclètt à sfùnn!” e tutti si sono messi a ridere.triathlon3
Pò stèv ù traguard andò che si finiva la corsa e davano i ghetorèdd e l’aqq a quill che passàvn pu traguàrd. Efèss Lilìn che s vulèv fà à scort dìì ghetorèdd, però a iss non ce li davano. Piglia e andava da quill che avevn fatt à cors e facèv: “càpo, me fà nu piacèr? me pigghià nu ghetorèdd che a me non me li danno?” Efèss e cum u guardàvn stùrt, però kokkeùn celà preso e celà portato e sè fatt à scòrt… efèss e che at pdukkiùs…
Pò vabbù, siamo andato a prenderci il bagno al mare, efèss e quand èr bell l’acqua. Pò stèvn certi femmn bòn sop à spiagg, mammamà! Stava una che tnèv u cùl e i pròvl che facèvn paùr! Parlava cum se foss milanès, Tonìn ha ditt che là i fèmmn sò megghij d qua pkkè nz fann tirà p nind à cavzètt. Efèss Robertìn stèv ca shkum mmòkk, at rattùs e rap’kòn.
Pò però ce ne siamo tornato pkkè Lilìn s’è appicciato che quill la mattina er iàng cum e na muzzarèll e pò il pomeriggio s’èr fatt rùsh rùsh cum e nu p’p’rùsh… L’unico che stèv già nèr nèr era Giuànn che quill fatìg in cambàgn e s mett a torso nùd! E chi cazz u frèk a quill!





I barzllètt duu Fogg’: prìm dìnn nu fatt e pò neruèr

5 06 2013

Voi ridete e pazziàte, ma qua stc’ da kiàgn. Quist nz sànn mett daccòrd nemmàng sop a na firm d Padalìn. E inzò all’altroaièri è iùt Masi pigghij e ha ditt che Padalìn aveva firmato e hann fatt pur à converenzastàmb d presendazziòn nzimm a quili quatt purk d giurnalìst che ngapishn nind.masi2
E allora piglia è andato pure Tonìn che l’hann fatt trasì pkkè quill canòsh a nu poc d gend e s’è vist pur ìss à converènz. E pò chessucciss? è succiss che è iùt Locàmb e ha ditt che iss nzapèv nind e che nn èr ruèr nind ù fatt d Padalìn!!! Maaaaa!!! kesimmalààà!!! Celò detto a Tonìn e quill ng putèv crèd, e cioffatto leggere proprij tutt u fattappòst che avevn scritt sop al sito.
E inzò Tonìn ha fatt: “makkedè! Quill Locàmb aìressèr ha scritt che Padalìn avev mìs à firm e mò stammatìn dice che nzapèv nind? Ma allòr quìst à sèr s vèv i tammiggij’n d brakètt!!!
E inzò mò stc’ stu fatt che nz capìsh kiù nind.
Che pò è andato Tonìn pigghi e ha fatt à battut e ha ditt: “efèss mo che arrìv che ana fà l’iscrizziòn ciamma fà i rìs… cum tuu vìd che èsh Masi à sera prìm e dice che ciànn ripescato, pò vc’ u iùrn dop Locàmb e dice che neruè e ciammafà à serieddì? Vàttuu scàgn, và và!
Nzomm ciamma fà rìr mbacc’ da tutt l’itàlij…





Lo sposalìzzio sfrakinatòrio… ammòstr!

2 06 2013

Chi cazz me l’aveva dic’ a me che sto sposalìzzio aveva ess accussì… Nzè capìt nind proprij…
Abbiamo andato alla chiesa che stèv à mèss, però uì, io mi fastidièio a send tutt sti stubbtarèij, a me mi piace a mangiare ò salòn. E inzò, dop che ciamm sfrandum’t i pall a send a zì prèvt che faceva la messa, abbiamo andato con le macchine ind a Fogg a fà u carusìll. Io mi ho portato a Lilìn e a Tonìn con la 127 che tengo l’imbiànd da trecind vàtt e amm mìs à canzòn d “Lello Kawasaki soldi sempre pochi” a manètt!! Pò tnèv pùr à tromb da stadio che accomigghiavo a tutti gli altri clàccsi che suonavano. Efèss, agghij d’t ndè dind pur a uno che tnèv ù sùvv.
Poi siamo andato alla sala che quèll èr fòr fògg e piglia e a nu cert pund s’è imbondàta la 127. Kesimmalà! Stèmm mizz à cambàgn tutt vstùt elegànd ca cindvindisètt che nz vulèv abbià kiù… efèss e quanda paròl agghij putùt mnà… che pò amm guardato nu poc nel cofano e mi sono pure allordato le mani e à cravàtt, kemmafà. E inzò alla fine, p nn perd timb, agghij fatt: “uagliù, amma vuttà!” E inzò ciamm mis a vuttà e stèv Lilìn che già s’èr fatt tutto sudato che facèv proprij shkìf! Cioddetto: “Manuzzè, fì shkìf! Se t mettn sop a na furnacèll efèss e quanda grass che pòt ascì…
Che poi, mannagg’ a sand nind, è vnùt pur a kiòv e ci siamo abbagnato zùpp zùpp! Alla fine à makn è partùt e si è abbiàta natavòt, ma però siamo arrivati tutt mbùss che mò è sicùr che m’adda vnì pùr à frèv!
E inzò amm trasùt nel parcheggio coll’imbiànd a manètt che amm fatt pur allìt cu stattattìnd du salòn che vulèv fà ù grùss, e ciò menato un mafalone. Efèss i sposi stèvn già là, e gli altri stèvn già assettati a magnà. Stibbastàrd si avevano finito tutt l’andipàst, non mi sono abbushkato niente. Però pò mi sono arripiggliato dopo, che agghij fatt i bìss dei primi e dei secondi. E ciamm sfrakan’t cu vìn, ca birr e cu borghètt. E inzò alla fine abbiamo cantato pure le canzoni d Gianni Celèst che là stèv u diggèi che teneva ù combiùte con le musiche du caraòk. Io ho cantato à canzòn du latitànd e invece Tonìn ha cantato “senza te nn pozz stà pkkè tu m’appartien”, però poi stava il zio della sposa che facèv paùr a candà e ha cantato certi canzùn d Lello Fiòr, Enzo Di Domenico e Tommy Riccio… efèss i brividi ciaffàtt vnì! Stèvn quill che sànn mis pur a kiagn tropp che si avevano commozzionato.matrimonio
E stèv nu pngòn d camarìr che l’ho sentito che faceva imbaccia a una cameriera: “mamma mia che zannièri, s fann semb accanòsh… a cantare le canzoni grezze ai matrimoni” e là m’ha fatt ngazzà, e allora sono andato e agghi fatt: “uè pngò, ke tin kokke probblè?” e ciò menato uno sgarzalòne e cioddètto: “nd permettènn kiù d dic’ sti fatt! mè, mò và fatìg! e purtm na buttigl d vìn subbt subbt, sinnò t paliè e t làss murt ndèrr scurrènn sang!
E inzò alla fine ciamm mbriak’t, ciamm sfunn’t pur cu borghètt e abbiamo abballàto chi cravàtt appund’t mbrònd! Stèv pur na parènd della sposa che èr proprij bòn, efèss e che provl che tnèv, e si veniva a strusciare imbaccia a me e a Tonìn. Ciagghij ditt a Tonìn: “oh, purtatìll tu a quest che sinnò, a cum stk mò, maa vk a caricà ndo giardìn aqquarrèt e à sfònn!” Poi è venuta un’altra amica di quella, avevna ess due buglie che vulevn fà kokkekkòs. E inzò a nu cert pund amm vist che putèmm quagghià e ce le volevamo portare, agghij ditt: “oh, ciaccanè, mò andiamo a qualcheppàrt, ci acaliàmo i cavzùn e che n venavèn!
Nzomm stèmm sul più bello e che succèd? Arriv u cacacàzz! E chi putèv èss u cacacàzz? Lilìn Manuzzèll! S mett ngullangùll, appriss appriss, e pò accummèzz a fà che s n vulèv iè, e non mi sento bene, e m dòl à pànz, e patapìmm e patapàmm. Come un criatùro picchioso. U vulèv accìd d takkar’t! Ciagghij ditt i paròl, ho angappàto a Tonìn che s stèv purtànn a quell’ata femmn e ce ne siamo voluto andare. Però Tonìn s’è fatt lassà ù nùmr d quèll, mamm quand è tog!
E inzò mendr che stèmm turnànn, và Lilìno pigghij e s mett a lucculà: “firm à makn! firm à makn!“. Ascènn di corsa e si va a menare nella pezza aràta a cacare, kesimmalà! Tutt stì probblèm p nu cacatòn! E m’ha fatt angazzà pkkè cioddètto: “uè kitammù, se aviva cacà putìv pur iè ò cèss duu salòn che quill è pulìt!“. M’ha fatt vnì na cazz d sùst stubbastà. E inzò mi sono girato che vulèv pigghià à makn e lo volevo puntare con gli abbaglianti e agghi vist a Tonìn che stèv a bordo strada a mnà nu vumcatòn. Mè, vabbù: uno a cacare, uno a vumcà… agghij ditt: “mè, amm fatt trènd e facìm trendùn!” mi sono acalato la vrachètta e m’agghij fatt nu pisciatòn. Tand, che è raggiunà k quistiqquà!