Ieri abbiamo andato a Lucèr che stava la festa padronale. Efèss e che burdèll che amm fatt! Stavano i cianni accatèn, stèv Robbertìn ca shkum mmòkk, Tonìn che tropp à ddòr d ciànn s n stèv cadènn malato, kesimmalà! L’unico che ngapèv nind èr Lilìn Manuzzèll che quill penzava shkitt a magnà: s’è frecato nu panin ca zavzikkij appena abbiamo azzoppato a Lucèr, pò sè magn’t nu pilangìll, poi si ha mangiato i patatìn ca maiones e cu keciàpp, la birra, u borghètt, na cocacòl, una pezzata di pìzza e il gelato. Mammamà, assumigghiava peggio d na butunìr, a kitammù! Cum e nu purk, magn e spititièij! Al ritorno efèss i loff nella macchina, amm vulùt cammnà ki finestrìn tutt apìrt!
E inzò stev à foll accatèn, e stava la banda che facèv i canzùn d mmèrd, quill che si lucculèia cum e pavaròtt, che stavano due che cantavano, nu maskul e na femmn. Invece nella piazza gròss stèv u palcoscè coi tiromangìn, efèss, nati canzun d mmèrd! Foss na vot che vèn nu candand bun, tipo ninodàngelo, gianni celèst, giggidalèssij o giggifinìzzij e còs… stibbastàrd semb ì shkfèzz ci fanno sentire.
E inzò, siccòm che stèv rutt d cazz mi sono andato a vèv na birr, e agghij fatt allìt cu uagliuttill che le vendeva: anè vulèv 2 euro p na peròn che nn er nemmang freshkafrèshk… stat nzvùs e pdukkiùs! Che pò parlav pur giargianès, nz capèv nind! E inzò ciagghij ditt: “pngò, tè n’èur che è pure assai, e si nd stì citt scavalk u bangòn e t lass murt ndèrr“. E si è stato zitto.
Poi abbiamo andato a mangiare il gelato che Samànd s’è pure allordata che il gelato scolava e quell è ngandatòn e non se n’era addonàta… efèss e quanda risate che m’agghij fatt e quell che se la sentiva e s ngazz’v: madònn e quand m fc’ allacianà quann s ngàzz, ma vuless caricà tann stèss!
E inzò alla fine abbiamo andato a vedere i fuochi che quill stc’ nu post bun andò che s vèdn bun e ciamm misdentro alla 127 e abbiamo andato direttamend sop alla strada p turnà a Foggia e mi sono fermato p vdè i fuk… Solo che siccòm che i post se li avevano già frecati tutti, non mi potevo ficcare e agghij vulùt rumanè in mezzo alla strada, che aveva fà. Nz putev fà nind.
Piglia e tutt nzimm da dietro accummenzn a sunà e a lucculà: “oh ke e fà? te luà che amma passà?“. Anè, noi ci dovevamo vedere i fuochi e quill m vulèvn fà spustà. Ciagghij ditt: “oh, vid che agghia vdè i fuk, pass annanz!”
Però indand stèvn i pingoni che vnèvn di faccia, dall’atu quart, che si hanno messi pure loro incolonnati e si è bloccato tutt còs e nz potèv passà… E inzò u burdèll: i fuk che sparavn, quill che sunavn, i gend allappìd che lucculàvn e cacavn u cazz.
E allora mi hanno fatto tuccà d nirv che sono sceso e agghij iùt da quill che suonava e agghij fatt: “keghè? tin kokke probblèm?” E quello vulev fà u gruss e lucculava: “te luà da nanz? t sì mis mizz à strd cum e nu prùs! nui amma passà!”
E cioddetto: “giovane fà poc u bffòn che sinnò i fùk tii fazz mbacc’ a bott d shkàff” E quill che continuava, io da qua io dallà, patapìm, patapàm… E inzò ciagghij apìrt ù spurtìll, melò strascinato fuori e l’agghij nghiùs d pugn shkàff e cavc che angòr starà strptiànn tropp u dolòr… e meno male che stèv à gend che m’è vnùt a fermà. Pure Tonìn m’è vnùt a mandnè.
E inzò alla fine ci abbiamo finito di vedere i fuochi coi cacacàzz che s frmàvn annànz àà makn, pure la signora cu carruzzìn che ciagghij ditt: “signò lì da nanz che amma vdè i fuk, mokkakkitammù” e poi ce ne abbiamo tornato. Che pò stèv na fìl d makn che nz fnèv kiù… mi sono cacato il cazzo e l’agghij sorpassati a tutt quand, kesimmalà, i pall mo s n ièvn ndèrr… accussì m facèv tutt à fìl co Lilìn che menava le loffe accatèn? Evogghij a murì!
Che pò qulu bastardòn s’è frecato un’altro panino a Foggia mo ke siamo arrivato. Fc proprij shkìf, mammamà!
La festa di Lucera
17 08 2013Commenti : Leave a Comment »
Categorie : Le mie avventure
Il galluccio di ferragosto
15 08 2013Ieri pomeriggio ci siamo divertito! E’ stato tropp tog accatèn pkkè Giuànn ci aveva detto che putèmm iè ingambàgn a pigghiarci i gallucci per ferragosto e ciamm fatt le rìse accatèn che le galline erano vive e l’avemma ngappà. Ognùn ognùn si ha scelto la sua e facèmm cum e rochibbalbò nel film che adda ngappà ù gallùcc’!!! Efèss qulu babbiòn d Lilìn si penzava che il galluccio è il gallo, quill caa crèstagròss e i còs appès ngànn che è kiù grùss e tèn à cod kiù gròss. Invece avemma ngappà i gallìn pkkè il gallo è maschio e nz tokk… e pò s mèn mbàcc’, e Lilìn è già la seconda volta che lo va a scongiàre e s’abbushk le pungicàte sòp ai gamm e sulle mani. Kesimmalà, tand che s’èr ingazzato ke ù vulèv accìd a bott d zùkkl ftùs! Cioddètto: “oh vid che e ngappà à gallin, no ù gall, pngò! Che pò se t lìv i zukkl non fai attembo a paliàrl che quill è già murt tropp ù fìt d pìd!“. Lilìn Manuzzèll è troppo mattignòne.
E inzò alla fine si ha scelto la gallina marrò che tnèv na crèst nu poc òffès, cum se foss che tnèv u cappìll… che l’abbiamo messa a nome la gallina manuzzèll. Io invece andavo appresso a quella bianca, e Tonìn ièv apprìss a quella nera, che siccom i crèst sò rosh, quill ha fatt: “ù gallùcc’ rossonèr è ù mèij!! Forzafòòò!!!”
E inzò alla fine le abbiamo angappàte e pò ci abbiamo legato le ciambe con la zoca accussì nz n ponn fuij… e ce le abbiamo portate vive che pò mammà l’aveva accìd.
Poi ci abbiamo preso un po’ di cascitelle con le cose ammishkate: prkòk, citrùl, pummadòr, cucuzzìll, p-p-rùsh, mulagn’g e còs e còs… efèss ù cofn daa cindvindisètt stèv kìn kìn e i sospenziùn mò s shkattàvn tropp che era piena! I ròt nat poc e tukkavn sott ò parafang e i gomm stèvn acciaccate. A Lilìn l’agghi fatt assettà annànz pkkè se si assettava arrèt mi faceva imbennàre! ahahahah!
Poi siamo andato da mammà p farci accìd i gallètt: efèss e quand è tog! Sè mìs fuori a casa mia, ci ha tagghiato la gola e l’ha mìs a kpsòtt a sculà ù sang! Che pò quel mattignone di Lilìn si penzava che a putèv accìd a bott d zukkl mbrond, ma mia madre cià spiegato che adda ascì ù sang e se invece l’accìd d subbt poi il sangue non esce tutto e la carne nn è buona. Efèss quanda cazz che s’p mammà!
Poi stava pure mio nipote che quill ci piace a giocare con gli animali, che già con le lumache facèv l’esperimend ca currènd e con le forbicette che ci tagliava le andènne o ci inzaccava gli spilli o ci menava il sale… efèss con le galline che cazz combinava: ci stoccava le penne, oppure ci voleva inzaccàre gli spilli dendrall’òcchio, oppur ci metteva la corrente imbaccia alla cresta coi fili della corrente e la batteria: efèss e che ci tiene mio nipote, kesimmalà! A nu cert pund ha cacciato lo zippo e ci stèv appicciànn i pènn d ngùl!! Agghij vist sul gallùcc che stèv pigghiànn fùk e shkamava “kokkokkokkokòòòò!!!“… Mammamà ciamma stà semb attìnd a quello scornacchiàto di mio nipote, fino a l’utm adda mètt fuk alla casa e rumanìm mizz a na strd.
Commenti : Leave a Comment »
Categorie : Le mie avventure
La frecata in mezzo a lamb e trùn
10 08 2013– Luigi ma dove andiamo? Vedi che stizzichèia…
– e mè allòr mò c’ mttìm ind à makn
– e sì dà… speriamo che non viene un’altra volta a kiòv come oggi pomeriggio che sinnò è nu cacamìnd…
– eruè ciaccanè, t sei avvilacchiata oggi?
– madò cì cì, troppo che faceva i lampi mi sono messa dendr alla stanzetta con la serranda tutta acalàta
– però pò facèv ù trùn e ti shkandavi angòr d kiù pkkè nn vdìv ù lamb
– cì cì, g’s’crist mèij… ù cor ngànn!
– mannaggiattè e quand sì vlakkiòn
– oh non mi dire così
– mè ke stk pazziànn
(lampi fuori)
– uuuuhhh!!! ummadò!!
– uì, mo s mett natavòt a…
(TUONO)
– uuuh! ummadonnamèij!
– mè ciaccanè, nd shkandànn
– e mi metto appaùra, ng pozz fà nind
– aspì che mo ci andiamo a mettere a na part kiù tranguill
– sì dai, che qui ho paura
– mò maa vèd èij!
(altri lampi)
– uuuhhh che shkànd, mannaggiaggiùd!
– nd proccupànn che stk èij qua k te, nd succèd nind
(TUONO)
– Luigi ho paura…
– e tnè appaùr d me tra pòk
– mèèè, sto scemo!
– cì cì che m’è vnùt n’idèij tropp tog!
– che idea?
– t fazz passà à paùr…
(lampo)
– uuuhhh!! il fulmine! signific…
(TUONO)
– aaaahhhh!! mamm e ke shkànd!!
(diluvio)
– cì cì, ciaccanè, mò ci fermiamo qui e mètt i tendìn, i vetr stànn già appannati, accussì i lamb ni vid kiù
– ma poi ci sono i tuoni che mi fanno mettere appaùra!
– nd proccupànn che t’aggiust pur stu fatt… tìn ù pòdd?
– l’aipòdd no, però tengo il cellulare con le cuffie
– mittatìll e shkàff i canzun a manètt, mitt quill discodènz
– tengo la tèccnominimàle
– mitt che cazz vuij, minimale, massimale, bast che tin a manètt
– va bene…
(diluvio)
– mè, appò?
– non ti sento…
– appò, akiùd l’ukkij!
– non ti sento, aspè che mi tolgo la cuffia…
– chiudi gli occhi, quando ti tocco t fazz sègn è nu lamb, e ti prepari per il tuono
– ah, devo stare con gli occhi chiusi e mi prepari al tuono
– e capìt bun!!! và, mitt natavòt i cuffiètt!
– ok…
– mè che mò ciamma addicrià
(lampo)
– ecco che tocca le tette il porco… ho capito, lampo, mi prep…
(tuono)
– uh, l’ho sentito! ma di meno
– e ci crèd, sti pnzànn già alla frecata
– altro lampo… mi preparo…
– sì sì, prpàr’t che mò t’aggia sfunnà
– non ho sentito il tuono, Luigi!! mamm quand è bell stu fatt
– e p forz che nn l’è sndùt, nn l’ha fatt ù lamb… ma però t’agghij tukkt i pròvl ù stèss
– altro lampo, mamma mia quanti lampi adesso!
– e vdè angòr ke adda arruà tra poc…
– Ma non sento più i tuoni
– mo tuuuu fazz send bun il tuono!
– Luigi ma mica mi tocchi pure quando non fa il lampo?
– citt fà fà a me
– weeee! e mò tocchi pure là sotto? ma sei un porcellino!
– mè che pur tù sì pork
– Vid che la cuffiètta se ne era uscita, ho sentito tutto
– mè che ti piace
– se non mi piaceva è da mò che tenevi già le mani tagliate
– quann m fì ngrfà quann fì accussì
– ahahaha Luigi mi fai fare sempre le risate
– u fazz appòst accussì stì distràtt e nn pinz ai lambettrùn
– sì sì, la scusa della distrazione… lo fai apposta per toccarmi
– mè che è ruèr che t sì distràtt
– embè, per forza, co te che assummigghij a nu pulp e mi tocchi a tutte le parti
– ti piace il pòlipo? e lo squalo? teng nu pescecane sott che sì t’angàpp…
(TUONO)
– uuuuhhh!! fammi rimettere le cuffie
– aspì, livt stu gìnz che m’ha già rutt u cazz
– ahahahah ma sei incredibile!
– e vdè angòr!
– vieni qui che ti mangio
– tu me magnà a me? e parè bell! fà sù, calamc’ i cavzun e cum venavèn!
Io e Samànd facìm i fuk d kpdànn pure l’estate.
Commenti : Leave a Comment »
Categorie : Le mie avventure, robb d chiacchij'r