La festa di Lucera

17 08 2013

Ieri abbiamo andato a Lucèr che stava la festa padronale. Efèss e che burdèll che amm fatt! Stavano i cianni accatèn, stèv Robbertìn ca shkum mmòkk, Tonìn che tropp à ddòr d ciànn s n stèv cadènn malato, kesimmalà! festa a LuceraL’unico che ngapèv nind èr Lilìn Manuzzèll che quill penzava shkitt a magnà: s’è frecato nu panin ca zavzikkij appena abbiamo azzoppato a Lucèr, pò sè magn’t nu pilangìll, poi si ha mangiato i patatìn ca maiones e cu keciàpp, la birra, u borghètt, na cocacòl, una pezzata di pìzza e il gelato. Mammamà, assumigghiava peggio d na butunìr, a kitammù! Cum e nu purk, magn e spititièij! Al ritorno efèss i loff nella macchina, amm vulùt cammnà ki finestrìn tutt apìrt!
E inzò stev à foll accatèn, e stava la banda che facèv i canzùn d mmèrd, quill che si lucculèia cum e pavaròtt, che stavano due che cantavano, nu maskul e na femmn. Invece nella piazza gròss stèv u palcoscè coi tiromangìn, efèss, nati canzun d mmèrd! Foss na vot che vèn nu candand bun, tipo ninodàngelo, gianni celèst, giggidalèssij o giggifinìzzij e còs… stibbastàrd semb ì shkfèzz ci fanno sentire.
E inzò, siccòm che stèv rutt d cazz mi sono andato a vèv na birr, e agghij fatt allìt cu uagliuttill che le vendeva: anè vulèv 2 euro p na peròn che nn er nemmang freshkafrèshk… stat nzvùs e pdukkiùs! Che pò parlav pur giargianès, nz capèv nind! E inzò ciagghij ditt: “pngò, tè n’èur che è pure assai, e si nd stì citt scavalk u bangòn e t lass murt ndèrr“. E si è stato zitto.
Poi abbiamo andato a mangiare il gelato che Samànd s’è pure allordata che il gelato scolava e quell è ngandatòn e non se n’era addonàta… efèss e quanda risate che m’agghij fatt e quell che se la sentiva e s ngazz’v: madònn e quand m fc’ allacianà quann s ngàzz, ma vuless caricà tann stèss!
E inzò alla fine abbiamo andato a vedere i fuochi che quill stc’ nu post bun andò che s vèdn bun e ciamm misdentro alla 127 e abbiamo andato direttamend sop alla strada p turnà a Foggia e mi sono fermato p vdè i fuk… Solo che siccòm che i post se li avevano già frecati tutti, non mi potevo ficcare e agghij vulùt rumanè in mezzo alla strada, che aveva fà. Nz putev fà nind.tiromancino
Piglia e tutt nzimm da dietro accummenzn a sunà e a lucculà: “oh ke e fà? te luà che amma passà?“. Anè, noi ci dovevamo vedere i fuochi e quill m vulèvn fà spustà. Ciagghij ditt: “oh, vid che agghia vdè i fuk, pass annanz!
Però indand stèvn i pingoni che vnèvn di faccia, dall’atu quart, che si hanno messi pure loro incolonnati e si è bloccato tutt còs e nz potèv passà… E inzò u burdèll: i fuk che sparavn, quill che sunavn, i gend allappìd che lucculàvn e cacavn u cazz.
E allora mi hanno fatto tuccà d nirv che sono sceso e agghij iùt da quill che suonava e agghij fatt: “keghè? tin kokke probblèm?” E quello vulev fà u gruss e lucculava: “te luà da nanz? t sì mis mizz à strd cum e nu prùs! nui amma passà!
E cioddetto: “giovane fà poc u bffòn che sinnò i fùk tii fazz mbacc’ a bott d shkàff” E quill che continuava, io da qua io dallà, patapìm, patapàm… E inzò ciagghij apìrt ù spurtìll, melò strascinato fuori e l’agghij nghiùs d pugn shkàff e cavc che angòr starà strptiànn tropp u dolòr… e meno male che stèv à gend che m’è vnùt a fermà. Pure Tonìn m’è vnùt a mandnè.
E inzò alla fine ci abbiamo finito di vedere i fuochi coi cacacàzz che s frmàvn annànz àà makn, pure la signora cu carruzzìn che ciagghij ditt: “signò lì da nanz che amma vdè i fuk, mokkakkitammù” e poi ce ne abbiamo tornato. Che pò stèv na fìl d makn che nz fnèv kiù… mi sono cacato il cazzo e l’agghij sorpassati a tutt quand, kesimmalà, i pall mo s n ièvn ndèrr… accussì m facèv tutt à fìl co Lilìn che menava le loffe accatèn? Evogghij a murì!
Che pò qulu bastardòn s’è frecato un’altro panino a Foggia mo ke siamo arrivato. Fc proprij shkìf, mammamà!





Il galluccio di ferragosto

15 08 2013

Ieri pomeriggio ci siamo divertito! E’ stato tropp tog accatèn pkkè Giuànn ci aveva detto che putèmm iè ingambàgn a pigghiarci i gallucci per ferragosto e ciamm fatt le rìse accatèn che le galline erano vive e l’avemma ngappà. Ognùn ognùn si ha scelto la sua e facèmm cum e rochibbalbò nel film che adda ngappà ù gallùcc’!!! Efèss qulu babbiòn d Lilìn si penzava che il galluccio è il gallo, quill caa crèstagròss e i còs appès ngànn che è kiù grùss e tèn à cod kiù gròss. galInvece avemma ngappà i gallìn pkkè il gallo è maschio e nz tokk… e pò s mèn mbàcc’, e Lilìn è già la seconda volta che lo va a scongiàre e s’abbushk le pungicàte sòp ai gamm e sulle mani. Kesimmalà, tand che s’èr ingazzato ke ù vulèv accìd a bott d zùkkl ftùs! Cioddètto: “oh vid che e ngappà à gallin, no ù gall, pngò! Che pò se t lìv i zukkl non fai attembo a paliàrl che quill è già murt tropp ù fìt d pìd!“. Lilìn Manuzzèll è troppo mattignòne.
E inzò alla fine si ha scelto la gallina marrò che tnèv na crèst nu poc òffès, cum se foss che tnèv u cappìll… che l’abbiamo messa a nome la gallina manuzzèll. Io invece andavo appresso a quella bianca, e Tonìn ièv apprìss a quella nera, che siccom i crèst sò rosh, quill ha fatt: “ù gallùcc’ rossonèr è ù mèij!! Forzafòòò!!!
E inzò alla fine le abbiamo angappàte e pò ci abbiamo legato le ciambe con la zoca accussì nz n ponn fuij… e ce le abbiamo portate vive che pò mammà l’aveva accìd.
Poi ci abbiamo preso un po’ di cascitelle con le cose ammishkate: prkòk, citrùl, pummadòr, cucuzzìll, p-p-rùsh, mulagn’g e còs e còs… efèss ù cofn daa cindvindisètt stèv kìn kìn e i sospenziùn mò s shkattàvn tropp che era piena! I ròt nat poc e tukkavn sott ò parafang e i gomm stèvn acciaccate. A Lilìn l’agghi fatt assettà annànz pkkè se si assettava arrèt mi faceva imbennàre! ahahahah!
Poi siamo andato da mammà p farci accìd i gallètt: efèss e quand è tog! Sè mìs fuori a casa mia, ci ha tagghiato la gola e l’ha mìs a kpsòtt a sculà ù sang! Che pò quel mattignone di Lilìn si penzava che a putèv accìd a bott d zukkl mbrond, ma mia madre cià spiegato che adda ascì ù sang e se invece l’accìd d subbt poi il sangue non esce tutto e la carne nn è buona. Efèss quanda cazz che s’p mammà!
Poi stava pure mio nipote che quill ci piace a giocare con gli animali, che già con le lumache facèv l’esperimend ca currènd e con le forbicette che ci tagliava le andènne o ci inzaccava gli spilli o ci menava il sale… efèss con le galline che cazz combinava: ci stoccava le penne, oppure ci voleva inzaccàre gli spilli dendrall’òcchio, oppur ci metteva la corrente imbaccia alla cresta coi fili della corrente e la batteria: efèss e che ci tiene mio nipote, kesimmalà! A nu cert pund ha cacciato lo zippo e ci stèv appicciànn i pènn d ngùl!! Agghij vist sul gallùcc che stèv pigghiànn fùk e shkamava “kokkokkokkokòòòò!!!“… Mammamà ciamma stà semb attìnd a quello scornacchiàto di mio nipote, fino a l’utm adda mètt fuk alla casa e rumanìm mizz a na strd.





La frecata in mezzo a lamb e trùn

10 08 2013

– Luigi ma dove andiamo? Vedi che stizzichèia…
– e mè allòr mò c’ mttìm ind à makn
– e sì dà… speriamo che non viene un’altra volta a kiòv come oggi pomeriggio che sinnò è nu cacamìnd…
– eruè ciaccanè, t sei avvilacchiata oggi?
– madò cì cì, troppo che faceva i lampi mi sono messa dendr alla stanzetta con la serranda tutta acalàta
– però pò facèv ù trùn e ti shkandavi angòr d kiù pkkè nn vdìv ù lamb
– cì cì, g’s’crist mèij… ù cor ngànn!frecata-lampi
– mannaggiattè e quand sì vlakkiòn
– oh non mi dire così
– mè ke stk pazziànn
(lampi fuori)
– uuuuhhh!!! ummadò!!
– uì, mo s mett natavòt a…
(TUONO)
– uuuh! ummadonnamèij!
– mè ciaccanè, nd shkandànn
– e mi metto appaùra, ng pozz fà nind
– aspì che mo ci andiamo a mettere a na part kiù tranguill
– sì dai, che qui ho paura
– mò maa vèd èij!
(altri lampi)
– uuuhhh che shkànd, mannaggiaggiùd!
– nd proccupànn che stk èij qua k te, nd succèd nind
(TUONO)
– Luigi ho paura…
– e tnè appaùr d me tra pòk
– mèèè, sto scemo!
– cì cì che m’è vnùt n’idèij tropp tog!
– che idea?
– t fazz passà à paùr…
(lampo)
– uuuhhh!! il fulmine! signific…
(TUONO)
– aaaahhhh!! mamm e ke shkànd!!
(diluvio)
– cì cì, ciaccanè, mò ci fermiamo qui e mètt i tendìn, i vetr stànn già appannati, accussì i lamb ni vid kiù
– ma poi ci sono i tuoni che mi fanno mettere appaùra!
– nd proccupànn che t’aggiust pur stu fatt… tìn ù pòdd?
– l’aipòdd no, però tengo il cellulare con le cuffie
– mittatìll e shkàff i canzun a manètt, mitt quill discodènz
– tengo la tèccnominimàle
– mitt che cazz vuij, minimale, massimale, bast che tin a manètt
– va bene…
(diluvio)
– mè, appò?
– non ti sento…
– appò, akiùd l’ukkij!
– non ti sento, aspè che mi tolgo la cuffia…
– chiudi gli occhi, quando ti tocco t fazz sègn è nu lamb, e ti prepari per il tuono
– ah, devo stare con gli occhi chiusi e mi prepari al tuono
– e capìt bun!!! và, mitt natavòt i cuffiètt!
– ok…
– mè che mò ciamma addicrià
(lampo)
– ecco che tocca le tette il porco… ho capito, lampo, mi prep…
(tuono)
– uh, l’ho sentito! ma di meno
– e ci crèd, sti pnzànn già alla frecata
– altro lampo… mi preparo…
– sì sì, prpàr’t che mò t’aggia sfunnà
– non ho sentito il tuono, Luigi!! mamm quand è bell stu fatt
– e p forz che nn l’è sndùt, nn l’ha fatt ù lamb… ma però t’agghij tukkt i pròvl ù stèss
– altro lampo, mamma mia quanti lampi adesso!
– e vdè angòr ke adda arruà tra poc…
– Ma non sento più i tuoni
– mo tuuuu fazz send bun il tuono!
– Luigi ma mica mi tocchi pure quando non fa il lampo?
– citt fà fà a me
– weeee! e mò tocchi pure là sotto? ma sei un porcellino!
– mè che pur tù sì pork
– Vid che la cuffiètta se ne era uscita, ho sentito tutto
– mè che ti piace
– se non mi piaceva è da mò che tenevi già le mani tagliate
– quann m fì ngrfà quann fì accussì
– ahahaha Luigi mi fai fare sempre le risate
– u fazz appòst accussì stì distràtt e nn pinz ai lambettrùn
– sì sì, la scusa della distrazione… lo fai apposta per toccarmi
– mè che è ruèr che t sì distràtt
– embè, per forza, co te che assummigghij a nu pulp e mi tocchi a tutte le parti
– ti piace il pòlipo? e lo squalo? teng nu pescecane sott che sì t’angàpp…
(TUONO)
– uuuuhhh!! fammi rimettere le cuffie
– aspì, livt stu gìnz che m’ha già rutt u cazz
– ahahahah ma sei incredibile!
– e vdè angòr!
– vieni qui che ti mangio
– tu me magnà a me? e parè bell! fà sù, calamc’ i cavzun e cum venavèn!

Io e Samànd facìm i fuk d kpdànn pure l’estate.